Pred nejakým časom sa mi pochválila kamarátka, že sa ide vydávať. Vedela som, že na svadbu sa mi nepodarí prísť, lebo som mala na daný termín iné neodkladné záležitosti, ale chcela som ju aspoň potešiť milým darčekom. A tak som dostala nápad- uháčkovať žabí pár- ženícha a nevestu. Do rúk dať drôtiky, aby sa dali ohýbať, aby sa neskôr, vystavení na polici, mohli (ale nemuseli) držať....
Nápad bol síce krásny, ale časovo som to nestihla. A keďže už moji drahí oslávili aj nejaké to výročie, nechala som nedokončenú žabu v košíku rozpracovaných projektov....
A tak čas plynul ďalej a zelené čudo si stále hovelo na svojom mieste až do dňa, keď mi prišlo ľúto, že som už dlho nič neháčkovala. Nakukla som do svojich (často už roky) rozrobených projektov a našla tam túto smutnú krásavicu...
Nebolo už treba veľa práce. Dokončiť ruku, urobiť druhú, prišiť. A samozrejme, obliecť. A tak vznikla táto milá žabka, ktorá už síce nie je v svadobnom, ale aj tak je spokojná a veselá :-)
milena žabička
OdpovedaťOdstrániť